Život Prešova
online
online
Gréckokatolícki veriaci si pripomínajú vzkriesenie Lazára
08.04.2017 Bratislava
Bratislava 8. apríla (TASR) - V liturgickom kalendári gréckokatolíckej cirkvi vrcholí šiesty týždeň pôstneho obdobia dvomi veľkými udalosťami zo života Ježiša Krista, a to vzkriesením Lazára, čomu je venovaná sobota pred Kvetnou nedeľou známa ako Lazárova sobota (tento rok 8. apríla), a slávnostným vstupom Pána do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu (9. apríla).
V piatok 7. apríla pred Lazárovou sobotou sa v gréckokatolíckej cirkvi skončilo obdobie pôstu pred Veľkou nocou čiže Paschou, nazývané Svätá Štyridsiatnica.
Slávenie udalosti vzkriesenia Lazára v sobotu pred Kvetnou nedeľou siaha do prvých storočí kresťanstva. Vo 4. storočí už bola Lazárova sobota na východe veľkým sviatkom. Podľa cirkevnej tradície a svedectva pútničky Egerie už vo 4. storočí sa v túto sobotu po rannej liturgii konala osobitná púť do domu Lazára v Betánii vzdialenej asi dve míle od Jeruzalema. Na procesii sa zúčastňovali kňazi, mnísi a mnohí veriaci. Navštevovali aj chrám, ktorý sa nachádzal na mieste, kde sa Lazárova sestra Mária stretla s Pánom Ježišom a oznámila mu, že jej brat zomrel. Potom účastníci procesie pokračovali k Lazárovmu hrobu. Tam sa obvykle konala bohoslužba, pri ktorej sa čítalo evanjelium vzkriesenia Lazára.
Cirkevná tradícia hovorí, že spravodlivý Lazár po svojom vzkriesení zanechal Betániu a odišiel na ostrov Cyprus, kde bol biskupom. Tam žil ešte 30 rokov po svojom vzkriesení.
Ježiš Kristus počas svojho života vykonal mnoho zázrakov, ale žiaden nemal také dôsledky ako vzkriesenie Lazára, ktoré bolo pre mnohých presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. Tento zázrak bol vlastne predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí. Veľkosť a sláva tohto zázraku sa stala bezprostrednou príčinou Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Nadšený ľud vtedy vítal Krista nielen ako svojho proroka, ale i ako svojho Mesiáša, Kráľa a Pána, ktorého predpovedali proroci.
Krátko po vzkriesení Lazára však nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy ľudí, čo znepokojilo židovských starších ľudu.
V piatok 7. apríla pred Lazárovou sobotou sa v gréckokatolíckej cirkvi skončilo obdobie pôstu pred Veľkou nocou čiže Paschou, nazývané Svätá Štyridsiatnica.
Slávenie udalosti vzkriesenia Lazára v sobotu pred Kvetnou nedeľou siaha do prvých storočí kresťanstva. Vo 4. storočí už bola Lazárova sobota na východe veľkým sviatkom. Podľa cirkevnej tradície a svedectva pútničky Egerie už vo 4. storočí sa v túto sobotu po rannej liturgii konala osobitná púť do domu Lazára v Betánii vzdialenej asi dve míle od Jeruzalema. Na procesii sa zúčastňovali kňazi, mnísi a mnohí veriaci. Navštevovali aj chrám, ktorý sa nachádzal na mieste, kde sa Lazárova sestra Mária stretla s Pánom Ježišom a oznámila mu, že jej brat zomrel. Potom účastníci procesie pokračovali k Lazárovmu hrobu. Tam sa obvykle konala bohoslužba, pri ktorej sa čítalo evanjelium vzkriesenia Lazára.
Cirkevná tradícia hovorí, že spravodlivý Lazár po svojom vzkriesení zanechal Betániu a odišiel na ostrov Cyprus, kde bol biskupom. Tam žil ešte 30 rokov po svojom vzkriesení.
Ježiš Kristus počas svojho života vykonal mnoho zázrakov, ale žiaden nemal také dôsledky ako vzkriesenie Lazára, ktoré bolo pre mnohých presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. Tento zázrak bol vlastne predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí. Veľkosť a sláva tohto zázraku sa stala bezprostrednou príčinou Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Nadšený ľud vtedy vítal Krista nielen ako svojho proroka, ale i ako svojho Mesiáša, Kráľa a Pána, ktorého predpovedali proroci.
Krátko po vzkriesení Lazára však nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy ľudí, čo znepokojilo židovských starších ľudu.
0
www.ZIVOTPO.sk
